Úspešnosť využívania mediácie stojí na troch základných pilieroch.

TRANSPARENTNOSŤ – PODPORA – DÔVERA.

Je úplne bežné počuť „súdy sú zahltené“. Tiež, že alternatívne spôsoby riešenia sporov, do ktorých patrí aj mediácia, by mohli výrazne pomôcť. To je pravda.  

Ľudia čakajú mesiace, neraz roky, na rozhodnutia, ktoré zásadne ovplyvňujú ich životy. Myslím, že nie je normálne, keď sa dlhoročne vedie súdne konanie vo veciach maloletých detí. Niekedy to môže byť aj polovica života maloletého dieťaťa. Rovnako časovo náročné v rámci súdnych konaní sú to napr. aj spory vyporiadania majetku, či už sa jedná o vyporiadanie BSM alebo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Riešením, ktoré má potenciál odľahčiť justíciu a zároveň ponúknuť ľuďom pokojnejšiu cestu k riešeniu konfliktov, je mediácia. Prečo nie je potenciál mediácie dostatočne využívaný?

Vnímam tri základné nedostatky.

1. Verejnosť má v zásade chabé informácie o mediácii. Všeobecne je známe, že je rýchlejšia a ekonomicky menej náročná. Rýchlejšia – to je pravda. Podľa zákona o mediácii sa mediácia končí uplynutím šiestich mesiacov od začatia mediácie, ak si účastníci nedohodli dlhšiu dobu (v prípade spotrebiteľských sporov je to len 90 dní). Zásadne však nemusí byť ekonomicky menej náročná. Prečo? Pretože napr. v rodinnej agende sú konania vo veciach maloletých detí oslobodené od súdnych poplatkov. Mediátori sú zaradení medzi tzv. slobodné povolania, to znamená, že mediátorovi za jeho činnosť patrí odmena, a teda i v prípade rodinných vecí.

2. Súdy ešte stále na mediáciu účastníkov súdneho konania neodkazujú, hoci im to zákon umožňuje. Súd môže účastníkov konania na mediáciu vyzvať. Napr. podľa Civilného mimosporového poriadku v konaní o rozvod manželstva či v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých: „Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.“. Dokonca v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých môže súd: „Ak je to účelné, môže súd pred uskutočnením výkonu rozhodnutia uložiť účastníkom účasť u mediátora zapísaného v registri mediátorov.“

Vedeli ste, že Zákon o mediácii je účinný od 01.09.2004, nejedná sa teda o žiadnu novinku! I napriek 21 ročnej existencie mediácie na Slovensku súdy nie sú moc prístupné mediácii. A verejnosť? Taktiež nie.

3. Status „AKTÍVNY MEDIÁTOR“. Verejnosť, ktorá o mediácii i čo-to vie, a má záujem riešiť svoj spor prostredníctvom mediácie, má možnosť si vybrať z mediátorov zapísaných na Ministerstve spravodlivosti SR, evidovaných v registri mediátorov. A tu vidím nedostatok č. 3. Záujemca o mediáciu si z registra mediátorov vyberie mediátora, ktorý podľa registra má aktívne vykonávať mediačnú činnosť v záujemcovom blízkom okolí. Záujemca tak kontaktuje prvého, druhého, tretieho vybraného mediátora, a zistí, že ani jeden z oslovených mediátorov vlastne aktívne mediačnú činnosť ani nevykonáva, hoci je v registri vedený ako AKTÍVNY. To naštve aj odolnejšie povahy. Záujemca stráca dôveru v mediačný proces a volí dobre známu „istotu“, súdnu cestu. Taká je realita, bohužiaľ.

Podľa registra Ministerstva spravodlivosti je na Slovensku zapísaných množstvo mediátorov, ktorí sú evidovaní ako „aktívni“. V registri mediátorov je takto v súčasnosti (k 11.05.2025) evidovaných 873 AKTÍVNYCH mediátorov. V skutočnosti však veľká časť z nich túto činnosť nevykonáva. Neprijímajú klientov, nemajú reálnu prax, nevedú mediačné konania. Mnohí sú v registri zapísaní len formálne. Absolvujú pravidelné povinné vzdelávanie, aby nestratili „licenciu“, keď už teda absolvovali pekne drahú odbornú prípadu, veď, čo ak v budúcnosti motyka vystrelí…

Mýtus o nedostatku mediátorov? Problém nie je v počte mediátorov vedených v registri, ale v počte mediátorov skutočne vykonávajúcich mediačnú činnosť.  

Čo znamená „aktívny mediátor“? Zápis v registri ešte neznamená, že daný mediátor reálne vykonáva svoju činnosť. Systém momentálne nerozlišuje medzi tými, ktorí sa mediácii venujú aktívne, a tými, ktorí sú v registri len „formálne“ evidovaní. Podľa môjho názoru len približne 10% z mediátorov označených v registri ako „aktívny“ skutočne mediačnú činnosť vykonáva. Tí neaktívni značne prispievajú k tomu, že verejnosť je takto uvádzaná do omylu. Pre verejnosť to môže vytvárať falošný dojem a zároveň stratu dôvery v mediáciu, pretože sa môže zdať, že mediátorov je dosť, no keď chce niekto riešiť konflikt prostredníctvom mediácie, často narazí na mŕtve kontakty alebo nepružnú dostupnosť.

Čo s tým môžeme robiť? Využívanie mediácie je otázkou transparentnosti, podpory a dôvery v tento proces.

Mediátorov na Slovensku máme. Pozrime sa na tri kľúčové piliere, bez ktorých mediácia bude aj naďalej stagnovať: transparentnosť, podpora a dôvera. Ak chceme, aby sa mediácia stala bežnou a dôveryhodnou cestou riešenia sporov, musíme sa sústrediť na tri základné oblasti, ktoré dnes v systéme výrazne chýbajú.

1. Transparentnosť

Dnes nevieme, kto z registrovaných mediátorov reálne mediačnú činnosť vykonáva. Register vedený Ministerstvom spravodlivosti neobsahuje žiadne údaje o aktívnosti, praxi ani dostupnosti mediátora. Pre verejnosť, ale aj pre odborníkov, ktorí by radi odporúčali mediáciu, je to veľká prekážka. Verejnosť potrebuje vedieť, na ktorého mediátora sa môže obrátiť a čo od mediátora očakávať.

Čo by mohlo pomôcť?

Doplnenie profilov mediátorov s informáciami o aktívnej praxi, špecializácii, lokalite, v ktorej vykonáva svoju činnosť. Transparentnosť nie je kontrola – je to služba verejnosti a  základ dôveryhodnosti tejto profesie. Transparentnosť pomáha ľuďom zorientovať sa.

2. Podpora

Mnohí mediátori sa do skutočnej mediačnej činnosti reálne ani nepustia, pretože nemajú podporu. Po absolvovaní odborného vzdelávania „plávajú sami“. Prvotný entuziazmus zmizne s uvedomením si, koľko stál nájom kancelárie a jej vybavenie, marketing či iné nevyhnutné výdavky, nevydržia a mediácii sa ďalej nevenujú. Naďalej však pravidelne absolvujú povinné vzdelávanie mediátorov, aby neprišli o tú svoju „licenciu“.

Čo by mohlo pomôcť?

Mentoringový systém – každý nový mediátor by mal mať k dispozícii skúseného kolegu. Vytvorenie priestoru  pre mediátorov – za účelom spoločných stretnutí, konzultácií a zdieľania praxe. Taktiež nápomocná môže byť i spolupráca s inštitúciami – súdy, úrady, školy či firmy môžu byť mostom medzi mediátorom a ľuďmi v konflikte. Mediátor potrebuje vedieť, že na to nie je sám. Podpora pomáha mediátorom reálne vykonávať mediačnú činnosť. Podpora, aby mediátori neostali po vzdelávaní izolovaní a bez šance začať prax.

3. Dôvera

Dôvera verejnosti nevznikne zo dňa na deň. Vzniká skúsenosťou. A najmä, dôveru si treba zaslúžiť – transparentným prístupom, profesionalitou a ľudskosťou. Problém je, že mnoho ľudí netuší, čo mediácia vlastne je. A ak už aj o nej počuli, častokrát ju zamieňajú s meditáciou, bohužiaľ, aj toto je realita.

Čo by mohlo pomôcť?

Kvalitná osveta, vedieť, nie len „čo je mediácia“, ale aj kedy, pre koho a prečo je mediácia dobrá voľba. Prístupnosť a ľudskosť. Mediátor by nemal byť len odborník, ale aj osoba, ktorej sa dá dôverovať.  

Dôvera je to, čo spája obe strany a vytvára z mediácie živý a užitočný nástroj pre spoločnosť. Dôvera, aby sa z mediácie stal prirodzený spôsob riešenia konfliktov.

Ak to chceme zmeniť, nestačí len kritizovať systém. Potrebujeme vytvoriť podmienky, v ktorých mediácia bude reálne dostupná, dôveryhodná a udržateľná. Ak ste dočítali môj blog až sem, nehanbite sa, rezervujte si termín na krátku, 30 min. konzultáciu o výhodách mediácie. Rada venujem svoj čas dobrej veci.